Mikroregion

Od železničnej stanice Trenčianske Bohuslavice, ležiacej medzi Novým Mestom a Trenčínom, smerom na severozápad, k hlavnému hrebeňu Bielych Karpát v oblasti Veľkého Lopeníka, tiahne sa 18 km dlhá a 1 až 3 km široká Bošácka dolina, lemovaná z oboch strán lesnatými a pasienkovitými kopcami výbežkov Bielych Karpát. Preteká ňou potok Bošáčka.


Táto dolina tvorí mikroregión, ktorý je zaujímavý tak z hľadiska kultúrno-historického, ako aj národopisného a prírodovedeckého. Je preto lákavým miestom pre bádateľov i turistov.
Osídlenie tohto územia je postupne zdokumentované nálezmi z doby kamennej až po raný stredovek.

Mikroregión tvoria tieto obce a osady:

Prvé písomné zmienky o obciach pochádzajú z 13. až 15. storočia. Spolu má mikroregión 4400 obyvateľov. Najvyšším vrchom je Veľký Lopeník (912 m), ktorého vrchol je na hranici medzi Slovenskou republikou a Českou republikou.

Niektoré údaje hovoria, že ku koncu 12. storočia bola dolina husto osídlená eremitmi, pustovnými mníchmi. Jednalo sa o Benediktínov z Nového Mesta n/V, ktorí zmenili svoj doterajší kláštorný spôsob života za pustovnícky - eremitský. Z tohoto obdobia má pochádzať aj názov doliny od slova bosák - bosonský mních - emerita.

Prírodné zaujímavosti:
Vrch Turecko - Trenčianske Bohuslavice
Vrch Hájnica - Trenčianske Bohuslavice
Haluzická prierva (50 m hlboká roklina) - Haluzice
Hradiská - Zemianske Podhradie
Martáková skala - Zemianske Podhradie
Vrch Skalica - Zemianske Podhradie
Vrch Lysica - Bošáca
Vrch Lopeník - Nová Bošáca

Historické pamiatky:
Baroková kaplnka (1763) - Trenčianske Bohuslavice
Opevnený kostol (pís. Zmienka 1299) - Haluzice
Barokový kostol (1733) - Bošáca
Empírový evanjelický kostol (1801) - Zemianske Podhradie
Renesančný kaštieľ - Zemianske Podhradie

Kultúrne ustanovizne:
Múzeum Bošáckej doliny - Bošáca
Pamätý dom Ľ.V.Riznera a J.Ľ. Holubyho - Zemianske Podhradie