Click to listen highlighted text! Powered By GSpeech

Nová Bošáca

Separovanie odpadu

Prečo triediť odpad

 Na Slovensku ročne vyprodukuje jeden občan priemerne 350 kilogramov komunálneho odpadu, pritom až polovica by sa dala ešte využiť. Aj obec by mohla ušetriť svoje financie tým, že ľudia separujú. Okrem toho, v prírode sa odpad rozkladá oveľa pomalšie, napríklad plechovky sa rozkladajú 20 až 100 rokov, PET fľaša by sa rozkladala 500 rokov, sklo dokonca až 4000 rokov.

Zber odpadkov v našej obci

Tento rok sme opakovane privítali jar zberom odpadkov po našej obci. Dňa 30.3.2019 sa konalo jarné upratovanie – zber odpadkov po obci, ktorého sa zúčastnilo cca 35 občanov a „občiankov“. Všetkým zúčastneným v mene našej obce ĎAKUJEME. Svojou nezištnou pomocou nielen každoročne čistíme obec od odpadkov, ale veríme, že motivujeme ďalších našich občanov, chalupárov a turistov k zodpovednému prístupu k prírode. A možno sa aj budú hanbiť pri pohľade na malé detičky zbierajúce odpadky po nich...

SMS rozhlas

Vážení spoluobčania,

opäť máte možnosť dostávať správy z miestneho rozhlasu formou krátkych správ na Váš mobilný telefón. Aktuálne funguje viacero možností ako ich príjamať či už prostredníctvom aplikácii ako sú Whatsapp, Messenger, Viber a iné, alebo klasickou formou SMS pre staršie mobilné telefóny.

Po kliknutí na https://www.smsspravodaj.sk/ budete presmerovaní na stránku, kde je možné sa zaregistrovať pre príjamnie týchto správ, prípadne sa stačí zastaviť počas úradných hodín na našom obecnom úrade, kde Vám pracovníčky pomôžu s registráciou Vášho telefónneho čísla.

ZBER, SEPARÁCIA a RECYKLÁCIA použitých batérií a akumulátorov

Zachovať zdravé životné prostredie na našej planéte aj pre budúce generácie je veľmi dôležitá a

zodpovedná úloha. Zničená príroda, znečistené ovzdušie, kontaminované vodné zdroje a pôda, to všetko sa podpísalo pod vznik globálnych ekologických problémov, ktoré viedli k negatívnym zmenám ako otepľovanie atmosféry, ohrozenie biodiverzity, stenčovanie ozónovej vrstvy Zeme a pod., ale aj obrovský nárast odpadov. Zabrzdiť katastrofické dôsledky globálnych ekologických problémov sa podarí len vtedy, ak sa začnú riešiť lokálne environmentálne problémy, o čo sa musíme pokúsiť všetci, každý v rámci svojich možností, vo svojom bydlisku či na pracovisku.

Zomrel bývalý starosta obce Nová Bošáca - pán Ján Jurika

 

S hlbokým zármutkom oznamujeme, že nás dňa 22. mája 2022 nečakane opustil bývalý starosta obce Nová Bošáca pán Ján Jurika. Neľahkej úlohy starostu obce sa chopil v roku 2010 a bol ním až do roku 2014. Pána Juriku sme však poznali aj ako autobusára a najmä ako zanieteného futbalistu, ktorý od roku 1995 viedol TJ Klas Nová Bošáca. Touto cestou sa s Vami lúčime a ďakujeme za roky, počas ktorých ste stáli na čele našej obce. Rodine a blízkym vyjadrujeme úprimnú sústrasť.

Kolektív obecného úradu a obyvatelia Novej Bošáce

Stručná charakteristika selláckeho odevu

Stručná charakteristika jednotlivých základných odevných súčastí ženského a mužského selláckeho odevu v jeho sviatočnej podobe.

 

Ženský odev

Ženský sellácky odev sa skladá zo štyroch základných častí: rubáč, rukávce, zadná zástera – okolek a predná zástera - záscere.

Rubáč je dlhá spodná košeľa bez rukávov z konopného plátna, siahajúca od podpazušia skoro po členky. Na tele sa pridržiava pomoc spletenej šnúrky, ktorá je napevno prichytená na chrbte, prevesená cez rameno a vpredu privazaná cez malú obšitú dierku v strede rubáča (asi centimeter od vrchu rubáča). Skladá sa z dvoch častí, z konopnej sukňovej časti a z vrchného tkaného oplecia, ktoré je z činovate (harasom a pamukom utkaný červený pás, pretkaný modrými a bielymi niťami) a z konopného plátna tkaného keprovou väzbou.  Ženy v rubáči spávali. Rubáčokolek majú spravidla lícovať.

Na rubáč si obliekali rukávce. Zhotovovali ich z konopného plátna, neskôr z kupovaného jemného plátna. Siahajú po spodnú časť hrudníka tak, aby bolo vidieť väčšiu časť oplecia na rubáči. Pozostávajú z prednej a zadnej časti, klinov (rozšírenie pod pazuchami), z rukávov, vyšívaných častí (prolánkovobojku) a obalku (spodná časť rukávov, do ktorých je nabratá látka rukávu, ozdobená kupovanou, vyšívanou, centimeter širokou stuhou). Predná časť je z dvoch tretín prestrihnutá. Rukávce sa zapínajú v obojku prišitým kovovým háčikom a očkom - babka ďetko. Aby rázporok držal a na prsiach sa nerozhaľoval, zapína sa pod krkom so špendlíkom s hlavičkou. Ozdobným prvkom sú na ramenách vyšívané prolánky a okolo krku obojek. Môžu byť vyšité naplno, tzv. lopatkové prolánky, alebo polkrížikovou výšivkou, tzv. stehové prolánky. Ďalším ozdobným prvkom je riasenie, ktoré je nie len estetické, ale aj účelové, skorigovala sa tak  látka na potrebnú šírku okolo krku a na pleciach. Podľa farebného prevedenia výšivky prolánkovobojka vieme určiť, rozpoznať rukávce na smútok a pôst (vyšívané žltým - sirkové, citrónovo žlté, čierne), rukávce sviatočné (prevládali pestré farby, obľúbené boli červené, doplnené zlatou a striebornou šikovicou – kovovou niťou), rukávce na všedný deň (oranžové, ktorým sa hovorilo aj žeravé, hnedé, farebné prolánky vyšívané trojím). Viacfarebné prolánky mali spravidla dominantnú farbu čiernu alebo červenú, hovorilo sa tomu plnené čiernym, plnené červeným.

Zadná zástera, v Bošáckej doline nazývaná okolek, sa radí k najarchaickejším odevným súčastiam. Staršie typy boli konopné, novšie boli ušité z bavlnenej tkaniny.  Zakrýva tri štvrtiny rubáča,  v prednej časti ostáva rubáč odokrytý, krajné diely na oboch stranách sú vyhrnuté dohora – vykasané (vytvoria tak malý trojuholník na oboch stranách) a prišité o vonkajšiu časť okolku. Okolek je drobno plisovaný – falduvaní, hladké ostávajú len krajné vykasané časti okolka. Hore je ukončený vyšívaným pásom - formou, ktorá vznikne vyšívaním cez zbiermo. Formy sú rôznych farebných kombinácií. Najbežnejšia je čierno-biela a žlto-biela výšivka. Zriedkavo môžeme natrafiť na čierno-žltú, čierno-červeno-bielo-žltú (základom je čierny podklad, plnenie),  červeno–bielo-čiernu (základom je červený podklad, plnenie) a červeno-bielo-žlto-čiernu (základom je červený podklad, plnenie) výšivku. Do formy sa všívali tkanice (keprová, prípadne z látky ušitá šnórka), ktoré slúžili na opasovanie okolka. Uväzoval sa vpredu na páse, v strede. Jeho údržba bola veľmi náročná, plisovanie si vyžadovalo veľkú zručnosť. V jednotlivých obciach Bošáckej doliny boli vždy ženy, ktoré sa venovali plisovaniu okolkov a plisovali ich aj pre ostatné ženy. Vyčistený a naškrobený okolek sa plisoval ručne a za mokra. Okolek spravidla lícoval s rubáčom.

Predná zástera – záscera bola šitá z bieleho jemného plátna, z viacerých odtieňov modrého glotu  alebo čierneho glotu. Pozostáva z dvoch polí, ktoré sú spojené stredovou vložkou, ktorá môže byť z rôznych materiálov – paličkovaná, vyšívaná krížikovou výšivkou na bielom základe, madeirová, brokátová. Šírka stredovej vložky môže byť od 2 do 10 cm. Pomocou zberania sa v páse upravila na potrebnú šírku a do obalku sa pripevnila ozdobným vyšívaním. Obalok zdobili tenšie brokátové a batistové stuhy.  Zástera bola zdobená zvisle a vodorovne na vnútornej strane oboch pôl. Obšívanie vnútornej strany oboch pôl a spodnej časti bolo nielen estetické, ale aj funkčné, spevňovalo okraje. Robili ho ručne (do prvej svetovej vojny), neskôr šijacím strojom – mašinou (po prvej svetovej vojne). Perá na zástere sú malé samostatné celky, ktoré sú tvorené jednotlivými drobnými ornamentami, vyšívanými naplno. Umiestnené sú zvisle popri vložke a vodorovne na spodnom okraji zástere, zrkadlovo po oboch stranách zástere. Hlavné pero, tzv. kútové je jedinečné, zvisle vyšívané perá sú totožné s vodorovnými. Nie je to však pravidlo. Spodný okraj zástere môže zdobiť vzorovaná zubkatá batistová stuha, kovová krajka alebo flitrová tkanica. Aký typ spodnej lemovky použili záviselo od toho, z akého materiálu mala zástera stredovú vložku.  Ak zástera mala vložku brokátovú stuhu, spodná lemovka bola strojová, kovová čipka, ak bola vložka z madeiry, spodná lemovka bola zo zubkatej bielej alebo vyšívanej batistovej tkanice, ak bola vložka z paličkovanej čipky, spodná lemovka bola tiež z paličkovanej čipky. Zástera sa opasovala pomocou 1-2 cm širokej stuhy, ktorá sa uviazala vpredu na mašľu s jednou slučkou spravidla na pravom boku. Zástera je spravidla od rubáčaokolka o 15 až 20 cm kratšia.

Ručník bol veľmi dôležitou a neoddeliteľnou súčasťou selláckeho odevu. V súčasnosti neprávom veľmi opomínaný, sprevádzal dievča od jeho približne 6 rokov až do hrobu. Bolo veľkou hanbou, ak sa dievča, žena ukázala na ulici holou hlavou. Boli tri typy ručníkov. Prvý typ bol biely ručník  s drobným čiernym vzorom (ale môžeme sa stretnúť aj s jemným viacfarebným vzorom) a bordúrou okolo krajov. Druhý typ, takzvaný tureckí ručník, bol s červeným alebo čiernym kvetovaným podkladom a bordúrou. Tretím typom bol tilangroví ručník z bavleneného tylu v rohoch vyšívaný rastliným vzorom, pozdĺž celej šatky boli vyšívané ozdobné zuby. Nosil sa vo sviatky. Všetky tri spomínané typy ručníkov sa uväzovali na rohy (drevená alebo z vlasov a pomocných šnóriek vytvorená konštrukcia - grguľa, ktorá dávala tvar rožkatému ručníku). Vydaté ženy si na rožky najprv uviazali čepec (v letných mesiacoch si dávali len štvrťku – vyšívaný pásik s malými zúbkami, ktorý si upevnili nad čelo, aby nebolo vidieť vlasy) a  naň si nasadili ručník. Uviazanie ručníka si vyžadovalo určitú zručnosť. V spoločenstve vždy boli ženy, ktoré viazali ručníky pre ostatné. Ženy si nechali naviazať 3 – 4 ručníky a tie si poukladali do truhlice a podľa potreby si ich vyberali.

Čižmy – štíble. Ženské čižmy boli z mäkkej sáry, na opätku s kovanou podkovičkou a vyšívané zelenožltými štylizovanými rozmarínmi. Štíble nosili vo sviatok.

Mužský odev

Základné časti tradičného sviatočného mužského selláckého odevu z Bošáckej doliny boli košeľa, gate - gace, nohavice, vesta nazývaná prucel a klobúk - brúsek.

Košeľa bola z bieleho domáceho plátna, vyšívaná na obojčeku motívmi rovnakými ako na prolánkoch lopatkových rukávcov a na manžetách zdobená prútikom a krížikovou výšivkou. Rázporok košele je posunutý k pravému ramenu, pri uväzovaní sa prekladá ľavá časť cez pravú a uväzuje sa keprovými tkanicami na pravom ramene tesne pod obojkom košele na mašľu. Druhá mašľa sa uväzovala v strede obojka pod hrdlom. Rukávy sa nezužovali, pri zápästí sa nabrali a všívali do obalku, ktorého šírka závisela od typu výšivky, ktorou bol obalok vyšitý. Pod pazuchami bol všitý klin, čo umožňovalo jej pohodlnejšie nosenie.

Gate – gace. Obliekali sa na telo, slúžili ako pracovný odev, na spanie a ako spodný odev pod nohavice. Šili ich z konopného plátna, pozostávali z dvoch nohavíc a klinu v rozkroku - skrita. V prednej časti nohavíc je rázporok. Okolo pása je obalenica, v ktorej je navlečená tkanica – šnórka, ktorá slúži na stiahnutia a uviazanie gací. Spodný okraj gací je zapracovaný bielou mešterkou.

 Nohavice boli z modrého kupovaného súkna a obliekali sa na gace. Boli strihané v celku, zošívané na bokoch, bez gombíkov, v páse ich pridržiaval remeň. Zdobené boli sujtášou – šnurovaním a ozdobnými stehmi modrej farby. Šnurovanie zakrýva bočné švy a najbohatšie zdobenie je na stehnách. Zdobenie je na zadnej časti v oblasti krížov a vpredu okolo chlopov. V polovici chlopov, je zvisle strihané vrecko najčastejšie jedno na pravej strane.  Na páse je široké zahnutie, do ktorého sa vkladá opasok, ktorý nohavice pridržiava. Smerom k chodidlám sa strihovo zužovali, aby sa dali vsunúť do čižiem – štíblov.

Prucel (vesta) bol z modrého kupovaného súkna, zdobený výšivkou a siahal niže pása. Pozostáva z dvoch predných častí, ktoré prechádzajú až k zadnej časti, chrbtovej. Obe predĺžené predné časti v oblasti krížov prekrývajú zadnú časť, tvoria takzvané šosy. Zapínanie vesty je na kovové guľaté gombíky, ktoré sú prišité cez vnútornú stranu prucla. Gombíky sú prišité na pravej strane a ich počet súvisí s výškou postavy (14 – 16 gombíkov). Sú nie len účelové,  ale plnia aj estetickú funkciu. Prucel sa zapínal zväčša na prvé 3-4 gombíky, aj keď to nie je pravidlo, dobové fotografie nám ukazujú, že muži si ich často zapínali všetky. Na ľavej strane prucla boli gombíkové dierky, táto strana je zdobená súkennými výrezmi. Výšivkou boli zdobené po vonkajšom obvode všetky tri časti prucla, rovnako aj vonkajšie vrecká, ktoré boli vpredu vodorovne strihané po oboch stranách.  Výšivka bola vyšívaná ručne, neskôr bola ručná výšivka kombinovaná so strojovým vyšívaním. Prucel bol podšitý barchetom a vo vnútornej podšívke sa nachádzalo tretie vrecko.

Muži nosili na hlave klobúk nazývaný brúsek. Malý čierny klobúk s nízkym dienkom a úzkym, hore  vyhrnutým okrajom. Ide o vývojovo mladšiu pokrývku hlavy. Klobúk bol neodmysliteľnou súčasťou mužského odevu.

K tomuto typu odevu nosili muži obuté čižmy štíble, z mäkkej hovädzej kože, s mäkkou sárou.

V tejto naozaj stručnej charakteristike som predstavila mužský a ženský tradičný sellácky odev v jeho najzákladnejšej podobe. Nespomínam ostatné k nemu patriace odevné súčasti a doplnky, ich príležitostné zaradenie viažuce sa na rodinné alebo kalendárne cykly, ani jeho historický vývin. Časť odevných súčastí a doplnkov môžete vidieť a prečítať si o nich vo virtuálnej prehliadke. Ak vás text zaujal a máte otázky, prípadne sa chcete o tomto type odevu dozvedieť viac, môžete kontaktovať priamo autorku textu Mgr. Zuzanu Porubčanovú na mailovú adresu:

Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

Click to listen highlighted text! Powered By GSpeech
Uložiť
Uživateľské nastavenie COOKIES
Používame COOKIES aby sme zabezpečili najlepšiu funkčnosť webstránky. Pokiaľ zamietnete ich používanie, táto stránka nemusí fungovať ako sa očakáva.
Povoliť všetko
Zamietnuť všetko
Technické
Nástroje používané, aby sme dosiahli lepšiu funkčnosť stránky pri navigácií.
Joomla!
Povoliť
Zamietnuť
Analytické
Umožňujú anonymnú analýzu správania používateľov webu a umožňujú merať aktivitu používateľov a vyvíjať navigačné profily s cieľom vylepšenia webových stránok.
Google Analytics
Povoliť
Zamietnuť