Kacabajka je ženská vrchná odevná súčiastka, niže pása siahajúci priliehavý kabátik, ktorý sa obliekal na rukávce. Ušitá je z bieleho barchetu s čiernymi bodkami (klupkovaná). Pozostáva z rukávov, z dvoch predných dielov a jedného zadného. Zadný diel je rozdelený na tri časti, čo uľahčuje vymodelovanie chrbta. Zapína sa vpredu na 9 gombíkov, vpredu má dva vodorovne strihané vrecká - vački. Zdobená je zelenou zúbkovanou šnúrkou krepinkou po celom obvode a po obvode rukávov. Kraje sú obťahované modrou priamkou, rovnako ako aj rukávy a vrecká. Červené gombíky sú zároveň estetickým aj funkčným prvkom. Čo sa týka výzdoby je veľmi striedma v porovnaní s inými klupovanými kacabajkami.
Zadná zástera, v Bošáckej doline nazývaná okolek, sa radí k najarchaickejším odevným súčastiam. Je ušitý z bavlnenej tkaniny. Zakrýva tri štvrtiny rubáča, v prednej časti ostáva rubáč odokrytý, krajné diely na oboch stranách okolka sú vyhrnuté dohora – vykasané (vytvoria tak malý trojuholník) a prišité o vonkajšiu časť okolka. Okolek je po celej šírke drobno plisovaný – falduvaní, hladké ostávajú len krajné vykasané časti okolka. Hore je ukončený vyšívaným pásom - formou, ktorá vznikne vyšívaním cez zbiermo. Forma je zdobená čierno-bielou výšivkou. Do formy sa všívali tkanice (keprová, prípadne z látky ušitá šnórka), ktoré slúžili na opasovanie okolka. Uväzoval sa vpredu na páse, v strede. Okolek spravidla lícuje s rubáčom.
Predná zástera – záscera je šitá z čierneho glotu. Pozostáva z dvoch polí, ktoré sú spojené stredovou vložkou - brokátovou stuhou širokou približne 9 cm. Pomocou zberania sa v páse upravila na potrebnú šírku a do obalku sa pripevnila ozdobným vyšívaním. Obalok je zdobený jednofarebnou tkanicou. Zástera je zdobená zvisle a vodorovne na vnútornej strane oboch pôl. Perá na zástere sú malé samostatné celky, ktoré sú tvorené jednotlivými drobnými ornamentami, vyšívanými naplno. Ďalším ozdobným vyšívaným prvkom je obšívanie zvislej a vodorovnej vnútornej časti oboch pôl pomocou šijacieho stroja – mašiny a ručne vyšívaná krokvička. Spodná časť zástere, rovnako ako 20 cm vonkajšieho okraja zástere je zdobená vyšívanou zúbkatou lemovkou a kovovými zúbkami. Zástera je opásaná pomocou dvoch tenkých, cca 1 cm širokých vyšívaných stúh. Zástera je spravidla od rubáča a okolka o 15 až 20 cm kratšia.
Na hlave má uviazanú šatku ručník na rohy. Ručník bol neoddeliteľnou súčasťou ženského selláckeho odevu. V súčasnosti neprávom veľmi opomínaný, sprevádzal dievča od jeho približne 6 rokov až do hrobu. Bolo veľkou hanbou, ak sa dievča, žena ukázala na ulici holou hlavou. Ručník je z bieleho plátna veľkosti cca 80 x 80 cm, zdobený čiernymi bodkami, s červenými a modrými kvetinkami, jemnou kvetinkovou bordúrou. Zdokumentovaná farebnosť ručníka je veľmi ojedinelá. Ručník sa uväzoval na rohy (drevená alebo z vlasov a pomocných šnóriek vytvorená konštrukcia - grguľa, ktorá dávala tvar rožkatému ručníku). Dievča už nemá pod ručníkom grguľu, ale molitanovú podložku. Tieto podložky začali používať ženy v Novej Bošáci v 70. rokov 20. storočia. Aby ručník držal požadovaný tvar, musel byť silno naškrobený. Uviazanie ručníka si vyžadovalo určitú zručnosť. V spoločenstve vždy boli ženy, ktoré ich viazali pre ostatné. Ženy si nechali naviazať 3 – 4 ručníky a tie si poukladali do truhlice a podľa potreby si ich vyberali.
Dievča má obuté čižmy, ktoré sú replikou pôvodných starých čižiem – štíblov. Opätok opatček je podbíjaný podkovičkou. Čižmy sú vyšívané podľa pôvodného vzoru so štylizovanými rozmarínkami, zeleno-žltej farby.