„Dobre to je, keď má človek zmysel života, lebo ak sa prestane zaujímať, ostane taký nezáujem o svet.“ – Štefan Matejík
Človek už od pradávnych dôb mal potrebu vizuálne znázorniť, zhmotniť to, čo sa mu páči, čo mu napĺňa jeho duchovnú potrebu, materiálnu potrebu, potrebu zaznamenať životný príbeh, cyklus. V ľudovom prostredí bol výtvarným umením preniknutý celý život človeka. Spočiatku sa to prejavovalo v zdobení úžitkových predmetov, ktoré ho sprevádzali každý deň životom. Zdobil pracovné náradie a nádoby, textílie, odev. U niektorých predmetov dekoratívnosť potlačila úžitkovosť a tak sa niektoré predmety stali reprezentatívnymi, sviatočnými. Zvlášť skupinu tvorili predmety duchovné, magické, kultové, ktoré mali v ľudovom prostredí veľmi dôležité miesto. Tak ako sa vyvíjala spoločnosť, došlo aj k prirodzenému vývoju v ľudovom umení. Ľudoví umelci svoju pozornosť zo zdobenia úžitkových predmetov, ktoré sprevádzali každodennú prácu človeka, preniesli zväčša na predmety reprezentatívneho a duchovného charakteru.
Mať ľudového umelca vo svojej obci, je ako mať svoj vlastný obecný poklad. Takýto umelec je dôležitým členom spoločenstva, ktorý do určitej miery ovplyvňuje a odzrkadľuje vkus lokálneho spoločenstva. Naša obec, Nová Bošáca, má to šťastie a má svoj obecný poklad, ľudového umelca, rezbára, pána Štefana Matejíka. Rezbár je človek, ktorý vo svojich dielach zhmotní svoje myšlienky, pootvorí nimi pomyselné okno do svojej duše. Pán Matejík nám prostredníctvom svojich diel už 50 rokov dovoľuje nahliadnuť do tej jeho.
Čítať ďalej...