Mladucha v selláckom odeve

Svadba v minulosti znamenala v živote ženy obrovskú zmenu. Žena dostáva nový rodinný a sociálny status, z dievčaťa sa stáva žena, z dcéry nevesta, zväčša odchádza z domu svojej rodiny do domu manželovej rodiny, kde  v rodinnej hierarchii stojí na poslednom mieste, kým neporodí svoje prvé dieťa.  Mladucha sa vyznačovala osobitým svadobným odevom. Odev mladuchy z Bošáckych kopaníc sa skladal zo základných odevných súčasti spoločných pre ženský sellácky odev a to rubáč, rukávce, okolek a zástera. Tým, čím sa mladucha odlišovala a identifikovala bola parta a polka, tzv. odzievka.

Rubáč je dlhá spodná košeľa bez rukávov  z konopného plátna, siahajúca od podpazušia skoro po členky. Na tele sa pridržiava pomoc spletenej šnúrky, ktorá je napevno prichytená na chrbte, prevesená cez rameno a vpredu uviazaná cez malú obšitú dierku v strede rubáča. Skladá sa z dvoch častí. Konopnej sukňovej časti a z vrchného oplecia, ktoré je z činovate. Rubáč slúžil aj na spanie. Spravidla lícoval s okolkom.

Na rubáč si obliekali rukávce. Zhotovené sú z kupovaného jemného plátna. Siahajú po spodnú časť hrudníka tak, aby bolo vidieť väčšiu časť oplecia na rubáči. Pozostávajú z prednej a zadnej časti, klinov (rozšírenie pod pazuchami), z rukávov, vyšívaných častí (prolánkov a obojka) a obalku (spodná časť rukávov, do ktorých je nabratá látka rukávu). Rukávce sa zapínajú vpredu na hrdle, na obojku prišitým kovovým háčikom a očkom, tzv. babka - ďetko. Predná časť je z dvoch tretín prestrihnutá, rázporok sa zapínal pod krkom so špendlíkom s hlavičkou. Ozdobným prvkom sú na ramenách prolánky a okolo krku obojok. Sú vyšité naplno, tzv. lopatkové prolánky. Ich farebnosť je slávnostná, vyšívané sú červenou niťou, kovovou striebornou a zlatou niťou – šikovicou. Ďalším ozdobným prvkom je riasenie, ktoré je nie len estetické, ale aj účelné, skorigovala sa tak  látka na potrebnú šírku okolo krku a na pleciach.

Zadná zástera, v Bošáckej doline nazývaná okolek, sa radí k najarchaickejším odevným súčastiam. Je ušitý z bavlnenej tkaniny. Zakrýva tri štvrtiny rubáča,  v prednej časti ostáva rubáč odokrytý, krajné diely na oboch stranách okolka sú vyhrnuté dohora – vykasané (vytvoria tak malý trojuholník) a prišité o vonkajšiu časť okolka. Okolek je po celej šírke drobno plisovaný – falduvaní, hladké ostávajú len krajné vykasané časti okolka. Hore je ukončený vyšívaným pásom - formou, ktorá vznikne vyšívaním cez zbiermo. Forma je zdobená čierno-bielou výšivkou. Do formy sa všívali tkanice (keprová, prípadne z látky ušitá šnórka), ktoré slúžili na opasovanie okolka. Uväzoval sa vpredu na páse, v strede. Okolek spravidla lícuje s rubáčom.

Predná zástera – záscera je z bielej bavlnenej tkaniny, zdobená farebnými perami. Pozostáva z dvoch polí, ktoré sú spojené stredovou vložkou - brokátovou stuhou širokou približne 7 cm. Pomocou zberania sa v páse upravila na potrebnú šírku a do obalku sa pripevnila ozdobným vyšívaním. Zástera je zdobená zvisle a vodorovne na vnútornej strane oboch pôl. Perá na zástere sú malé samostatné celky, ktoré sú tvorené jednotlivými drobnými ornamentami, vyšívanými naplno. Červená farba síce neprevláda, ale farebná kombinácia pér je zvolená tak, že pôsobí najdominantnejšie.  Ďalším ozdobným vyšívaným prvkom je obšívanie zvislej vnútornej a vodorovnej časti oboch pôl ručne, vyšívacími technikami ako osmički a hrachovinka, scínek. Spodná časť zástere je ozdobená strojovou kovovou čipkou s farebnými flitrami.  Zástera je opásaná pomocou tenkej tkanej vyšívanej stuhy, ktorá sa uviazala vpredu na mašľu s jednou slučkou spravidla na pravom boku.

Najdôležitejším znakom svadobného odevu  mladuchy bola parta a odzievka.

Parta sa skladá z dvoch častí. Prvá je čelenka - čierny zamatový pás vystužený hrubým konopným plátnom, ozdobený fúkanými perličkami a kovovými portami. Druhá časť party sú stuhy, ktoré sa priviažu o čelenku. Stuhy sú bez strihania dômyselne poskladané a prešité tak, aby sa dali kedykoľvek rozobrať a znovu použiť. Brokátové stuhy boli v minulosti veľmi nákladné (a platí to aj dnes), preto toto dômyselné zošitie. Partu mladé dievča použilo raz v živote. Kvôli zmieňovanej nákladnosti si ju dievčatá medzi sebou požičiavali. Ak si partu mladucha neodložila, po svadbe ju rozobrali. Parta bola dozdobená rozmarínovým venčekom, ktorý je vložený do čelenky, resp. položený na vrchu hlavy. Vyobrazená parta je rekonštrukciou party, ktorú mala v roku 1924 na svadbe Anna Martáková z Bošáckych kopaníc. Autorkou repliky je etnologička Zuzana Porubčanová a Martina Valentová.

Odzievka – zdobená plachta, v minulosti ženu sprevádzala celým životom. Odzievky boli z rôznych materiálov a s rôznym typom výzdoby. Nami  zdokumentovaná odzievka slúžila už len ako atribút nevesty. Bola z damašku, ozdobená brokátovými stuhami, priemyselnými farebnými pletenými tkanicami a vlnenými strapcami. Odzievka bola zapožičaná od rodiny Nešťákovej z Moravského Lieskového.

Mladucha má obuté pôvodné čižmy – štíblé. Opätok - opatček je podbíjaný podkovičkou. Čižmy sú vyšívané  štylizovaným rozmarínom zeleno-žltej farby.